Bláznivá komédia 1+1=3 (ang. originál Run for your wife), je divadelná hra patriaca do rodiny ľahkého bulváru, inscenovanie ktorého považuje istá časť divadelnej kritiky za smrteľný hriech. Inscenovanie tohto žánru však nie je tuctovou rutinnou záležitosťou, ale vyžaduje od režiséra i hercov dokonale zvládnuté remeslo a predovšetkým vybrúsený cit pre vkus a mieru - mnohé situácie častokrát balansujú na hrane noža a stačí naozaj málo, aby sa z brilantnej komickej situácie stala lacná hrubozrnná zábava, či sentimentálny gýč. A práve tieto riziká sú pre divadelníka najvzrušujúcejšie. Hľadať v sebe na javisku neidentifikovateľnú komediantskú charizmu, klásť si hamletovskú otázku -„smejú sa na mne, alebo zo mňa"?
Rovnako vzrušujúca je aj téma Cooneyho komédie - peripetie spojené s láskou, manželstvom, sexom a neverou, samozrejme všetko povýšené na druhú. Slovami klasika „za všetkom hľadaj ženu" alebo „zemeguľa sa netočí okolo svojej osi, ale okolo postele." Herec, režisér, dramatik a divadelný riaditeľ Ray Cooney napísal komédiu, ktorá ponúka záplavu gagov, situačnej a textovej komiky a hereckej improvizácie. Je to komédia, ktorú netlačí ťažké pero akademického dramatika, je to komédia, ktorú napísal herec a praktický divadelník ako dar pre svojich kolegov hercov, ale predovšetkým pre divákov. Herci by za brilantne napísané situácie a skvelé dialógy autorovi najradšej vybozkávali ruky. Tento typ dramatickej tvorby sa obyčajne nepáči nikomu, okrem všetkých divákov.
Režisér Dodo Gombár: Cooneyoho komédia je moja štvrtá réžia v martinskom divadle. Doteraz som inscenoval iba komédie autorské, prispôsoboval som ich vlastnému vkusu a vnímaniu humoru. Mne osobne je najbližší absurdný humor, respektíve humor, odpusťte za výraz, intelektuálny, ale dobré bulvárne komédie typu 1+1 vôbec neodsudzujem, práve naopak, považujem ich za príjemné osvieženiu, ako keď si dáte po fajnovom nedeľnom obede vychladenú dvanástku. Myslím, že repertoárové divadlo by malo ponúkať rôznorodé žánre, medzi ktoré patrí aj dobrý bulvár, a navyše mám pocit, že v dnešnej, pre divadelné umenie nie ľahkej situácii, by malo vykročiť v ústrety divákovi. (1999)
Predstavenie trvá 140 minút s prestávkou
