Archív inscenácií SKD Martin
Mizantrop miluje presne tak ako ostatní (Dagmar Inštitorisová pre denník Pravda)
Mizantrop miluje presne tak ako ostatní
Mizantrop v Polákovej najnovšej réžii jedného z Moliérových veľkých opusov v Slovenskom komornom divadle je veľmi odlišný, hoci miluje presne tak ako ostatné postavy. Jeho láska k typickej francúzskej kokete Celiméne (Lucia Jašková) vedie nielen k jeho dobrovoľnému vyhnanstvu zo spoločnosti ľudí, ale ešte k hlbšiemu nepochopeniu aj seba samého, nielen podstaty človeka a lásky.
Ustavične na necnosti človeka a života vôbec namrzený zaľúbenec, bojovnými rečami o skazenosti spoločnosti koniec-koncov "iba" nudný človek a vo svojej podstate "len" odľud a dobrovoľný samotár - to je tiež súčasný smiešny martinský Mizantrop.
Román Polák naštudovaním Mizantropa v martinskom divadle vytvoril pomyselnú tetralógiu osobitných režijných interpretácií najzávažnejších Moliérových dramatických diel. Politickosť Dona Juana, Tartuffa a Lakomca (Mizantropa tiež) Moliérovej doby zosúčasnil kritickým pohľadom na to, čo naša dnešná spoločnosť vedome ako vlastné "dobrovoľné" zlo pestuje. Z Dona Juana sa tak stala Don(a) Juan(a)(2001), v ktorej Juanom bola žena, pretože taká je podstata kresťanského nazerania na ženu (ako príčinu všetkého hriešneho), z pokrytca Tartuffa Striptíz Tartuffe (2002), teda inscenácia o veľkej radosti z chorobného vyzliekania sa z našich necností a z Lakomca Úbohý lakomec (2003).
Mizantrop v podaní Mareka Geišberga nás nerozosmieva neschopnosťou žiť a zaťatým hľadaním spravodlivosti, ani nepoburuje ustavičnými úprimnými, čestnými a pravdovravnými rečami. Je dávno "za zenitom". Doba, v ktorej žije, totiž pokročila inde. K umelým skalám (scéna Pavel Borák) a k umelým rozkošiam v skleníkoch, k odevom (Peter Čanecký), ktoré iba pomáhajú ukazovať prednosti ich nositeľov a k sluhom, ktorí môžu v službách svojho pána iba zomrieť. Filozofia umelosti doby a života Mizantropa však stroskotáva na jednom - na obyčajnej ľudskej snahe pomôcť. V inscenácii to robí iba jedna postava - Filint (Dano Heriban), ním však Polák naplňuje paradox každej doby: neviera v človeka prináša iba ďalšie dôkazy o nezovšeobecniteľnosti jeho podstaty.
Ak sa však nemožno smiať na Mizantropovi Alcestovi, možno sa smiať na baživej Arsinoé Jany Oľhovej, zamilovanom Klitanderovi Dominika Zaprihača, uškŕňať sa nad naivitou kokety či súhlasiť so satirickým pohľadom na "básnikov" - Oront Tomáša Vravníka - či čudovať sa konaniu cnostnej Elianty Nadeždy Jelušovej.
Martinský Mizantrop vystaval obraz doby vymknutej z kĺbov, ktorá zlyháva nielen na plytkosť v láske, ale aj na nevieru v človeka. Chvalabohu!
Hodnotenie Pravdy: 5 z 5 hviezdičiek
J.B.P. Moliére: Mizantrop / réžia: Roman Polák / scéna: Pavel Borák a. h. / kostýmy Peter Čanecký / hrajú: Marek Geišberg, Dano Heriban, Tomáš Vravník, Lucia Jašková, Jana Oľhová, Tomáš Vraník, Nadežda Jelušová, Dominik Zaprihač a iný / premiéra: 5. februára v Slovenskom komornom divadle v Martine
Dagmar Inštitorisová, autorka je divadelná kritička | 8. februára 2010 13:24
