Repertoár

Po SHIfTe, ktorý bezprostredne zachytával život počas pandémie a vychádzal zo zážitkov a úvah účinkujúcich hercov a herečiek, Divadlo Petra Mankoveckého na spoluprácu na svojej ďalšej inscenácii oslovilo dramatičku a dramaturgičku Lenku Garajovú. Tá súboru na mieru napísala veľmi podnetný a originálny text, ktorým sa jej navyše podarilo organicky sa napojiť na charakter tvorby DPM a jeho tvorivých individualít. Témou smrti a smútenia v súčasnosti, v ktorej čoraz viac prevláda odcudzenie, než pocit spolupatričnosti, Prevádzači pomyselne nadväzujú na SHIfT a do väčšej hĺbky rozvíjajú jeho (nevypovedané) témy. Samozrejme, hra ani inscenácia neostávajú iba pri smrti spojenej s pandémiou, práve naopak, skúmajú aj jej iné príčiny, no najmä jej dôsledky či dosahy. Vo svetle smrti sa odhaľuje napríklad problematika povrchných vzťahov a Garajová otvára aj tému starostlivosti o psychické zdravie či potrebu vnímavosti a empatie voči druhým.

Režisér inscenácie Šimon Ferstl pri realizácii volil jednoduchosť výrazových prostriedkov a v súlade s témou vytvoril tlmenú, miestami až ťaživú atmosféru. Nejde však o trúchlivé dielo, bližšie má skôr k akejsi úvahovej meditatívnosti. Tvorivý tím trefne aj vtipne tematizuje rolu sociálnych médií zasahujúcich do (takmer) každej časti našich životov, vrátane tej poslednej. Špeciálne miesto v inscenácii zastáva herec Tomáš Pokorný v postave mŕtveho Emila, ktorý na javisku ožíva v spomienkach svojich priateľov a plasticky dokáže zobraziť melanchóliu, ale aj cynizmus prehliadaného človeka. Garajovej a DPM sa podarilo vytvoriť dielo, ktoré hľadí na smrť očami človeka 21. storočia: bez pátosu, no často aj bez viery či iného pevného bodu, o ktorý sa môže zachytiť. Každý si tak hľadá vlastnú formu trúchlenia.

Inscenácia získala Zvláštnu cenu poroty na festivale Nová dráma/New Drama 2022.