Dramaturgia Slovenského komorného divadla sa systematicky venuje hľadaniu zabudnutých autorov. Tento raz sme z políc oprášili autorky - výnimočné ženy, ktoré aj v sukni dokázali predbehnúť svoj čas. Inscenáciu A budeme si šepkať tvorí mozaika prevažne autobiografických textov štyroch charizmatických žien slovenskej literatúry - Hany Gregorovej, Ľudmily Podjavorinskej, Eleny Maróthy Šoltésovej a Terézie Vansovej. Aký význam majú tieto autorky pre nás dnes? Čo z nich zostalo v našej kultúrnej pamäti? Kráčame po uliciach, ktoré nesú ich mená, ale nevieme o ich „obyčajných" osobitých životoch takmer nič. Čítaním ich spomienok, korešpondencie, autobiografických a memoárových čŕt či tvorby zisťujeme, že prežili veľmi intenzívny život - intenzívny v radosti aj v bolesti. Intenzívny v tom, ako sa neuzatváral do seba, ale pôsobil odstredivo. Intenzívny v rozmanitosti, inakosti, originálnosti. Pozývame Vás teda do ich „vlastných izieb". Poďte si s nami šepkať o ich detstve, o ich manželoch a deťoch, o ich snoch a túžbach...
Premiéru inscenácie pripravuje inscenačný tím pod vedením režiséra Kamila Žišku na Svetový deň divadla. Kamil Žiška o podnetoch vzniku inscenácie hovorí: „Pri štúdiu životov týchto štyroch žien sme sa akosi konkrétnejšie dotkli našej histórie. Priložili sme prst na tep živých dejín žitých životov. Malé osobné vojny bez dátumov. Obyčajné pondelky, utorky, stredy... Charizmy našich štyroch žien boli také silné, že sme nemali inú možnosť, len o nich vyrozprávať príbeh na javisku, aby sme sa z toho nebezpečne silného očarenia vyliečili, pretože každý pochopený príbeh lieči."
