Klenot svetovej dramatiky, jedna z najslávnejších Shakespearových veľkých tragédií sa po polstoročí vracia na martinské javisko. V slovenskej premiére nového prekladu Ľubomíra Feldeka nerinčia stredoveké brnenia a meče, ale temný kabaret skúma povahu ľudského zla, strachu a túžby po moci.
Macbeth - hra, v ktorej Shakespeare azda najotvorenejšie ukazuje ľudskú dušu so všetkou jej malosťou a úbohosťou. So všetkou jej nenásytnosťou a zároveň strachom. V žiadnej inej hre Shakespeare nie je toľko sústredený na hlavného hrdinu ako práve v Macbethovi. Kráľovský dvor je iba rámcom, pretože aj uprostred tých najväčších spoločenských či dejinných udalostí (ktoré sú zväčša, žiaľ, tragédie) stojí vždy konkrétny človek, ktorý sa musí rozhodnúť, a potom niesť za svoje rozhodnutie zodpovednosť. Macbeth je teda príbehom pádu jedného človeka, ktorý sa však v istom zmysle týka nás všetkých, lebo už od Adama si každý nesieme vo svojom vnútri potenciál obdobného pádu. Možno aj touto univerzálnosťou hra od svojho vzniku fascinuje tvorcov a provokuje ich k neustále novým divadelným i filmovým spracovaniam.
V martinskej inscenácii sa tvorcovia rozhodli Shakespearov text "odhistorizovať" a presunuli dej Macbetha zo stredovekého Škótska medzi "rodinné" podsvetie z 30. rokov minulého storočia. Tak sa v ponurom kabaretnom rytme a hustnúcom dyme cigár divák ponorí do dávneho a predsa až príliš dnešného príbehu. V hlavných úlohách sa predstavia Dano Heriban a Jana Oľhová, režisérsku taktovku vzal do svojich rúk mladý režisér Viktor Kollár, pre ktorého to bude premiéra pred martinským publikom. Pamätníci budú mať príležitosť zaspomínať si na martinského Macbetha spred 50 rokov, tí neskôr narodení sa možno s Macbethom na javisku stretnú prvýkrát. Pre všetkých na záver ešte spomeňme výrok P. Brooka, jedného z najvýznamnejších režisérov 20. storočia. Ten prirovnal Shakespeara ku kusu uhlia: rovnako ako uhlie, pokiaľ iba leží, je nanič, jeho zmysel sa ukáže až vtedy, keď začne horieť a vydávať teplo. Veríme, že "uhlie" na javisku vzbĺkne a v hľadisku sa všetci spoločne "zohrejeme."
