Na Slovensku sme sa dostali do štádia, že skôr, než dokončenia diaľnice D1, ktorej výstavba trvá už od roku 1963, sme sa dočkali divadelnej inscenácie o nej. Niet však divu - neschopnosť prepojiť východ a západ nie až tak veľkej krajiny je pre Slovensko viac než príznačná - je už čosi ako súčasť nášho folklóru. Navyše sa ukazuje ako vďačné úvahové východisko, cez ktoré môžeme nazrieť aj na ďalšie výživné témy odhaľujúce problémy našej spoločnosti. Lukáš Brutovský, režisér inscenácie aj autor jej predlohy, napísal nevšedný lyricko-epický text (sám mu pridelil podtitul „mýtus o diaľnici"), ktorý v niekoľkých monologických častiach spracováva rôzne aspekty spojené s výstavbou diaľnice. Dotýka sa napríklad politiky, ktorá je s D1 nevyhnutne spätá, veď koľkí „otcovia" už sľubovali jej dokončenie a stavali tak jedine svoju kariéru? Trpko vyznieva aj metafora znásilnenej krajiny - či už v ekologickom alebo politicko-spoločenskom význame. Napriek tomu textu ani jeho spracovaniu nechýba humor a najmä dobre cielená až drsná irónia.
Brutovský s hercami a herečkami martinského divadla prostredníctvom D1 (pracovný názov) ponúkajú súčasné divadlo pre všetkých, ktorí sa odvážia pozrieť na dno slovenskej duše, či presnejšie, slovenského srdca. Inscenácia láka tiež svojou formou: aj vďaka veľkému vkladu výtvarníka Juraja Poliaka sa vymyká bežnému typu „repertoárových" kusov kamenného divadla. Herci a herečky martinského súboru sa stávajú všestrannými performermi a performerkami, a diváci tak môžu počas predstavenia byť prítomní pri procese výroby (diaľnice či v istom zmysle aj samotného javiskového diela) a možno tak o čosi viac porozumieť aspoň niektorým z jeho úskalí.
Inscenácia získala Grand Prix a Cenu bratislavského diváka na festivale Nová dráma/New Drama 2021, a tiež Cenu Akadémie divadelných tvorcov 2020/2021.
