Repertoár

PRAVDA - Keď zatajíš (Dagmar Inštitorisová)

Dagmar Inštitorisová, divadelná kritička

Život píše najdramatickejšie a najtragickejšie príbehy a osud jeho postáv nebýva často ani o viere, ani o nádeji, ani o minimálnej etike.

Taký je aj príbeh škótskeho dramatika Davida Harrowera Blackbird, ktorý priniesol novodobý konflikt antického rozmeru.
Je založený na skutočnej udalosti - pomere 31-ročného amerického člena námornej pechoty s 12-ročnou dievčinou. Hra je opisom podstaty problému sexuálneho zneužitia maloletých dospelými a obeť i násilníka predstavuje v širokej škále ich základných pocitov. Od obchádzania pojmu pedofil ako výrazu, ktorý evokuje jednoznačne odmietavý etický postoj, až po ukázanie „príťažlivosti" ich vzťahu. Základom konfliktu je neschopnosť až nemožnosť vyhnúť sa jeho podstate, obísť ho či otvorenosťou voči nemu ho vyriešiť bez trvalých negatívnych následkov.
Martinská inscenácia naplno využíva možnosti realistického vykreslenia Harrowerovho textu, nezachádza však do naturizmu či naturalizmu. Citlivo zobrazuje všetky háklivé miesta a aj keď sa javí, že rozhodnutie o vine či nevine obete i páchateľa necháva na divákov, nie je to tak. Zo psychologicko-sociálneho hľadiska ju dokonca môžeme považovať až za akýsi učebnicový príklad, ako divadelne dôstojným a empatickým jazykom hovoriť o tabuizovaných témach.
Zo spoločenského hľadiska je napríklad zaujímavé, kde sa postavy stretávajú a ako sú oblečené. Obeť - dvadsaťsedemročná slušne a nie „lacno" oblečená Una - prichádza po pätnástich rokoch za svojím bývalým štyridsaťsedem¬ročným „milencom" Rayom do práce. Do miestnosti, ktorej vybavenie svedčí o tom, že ide o prosperujúcu menšiu firmu. Ani jednému, ani druhému sa teda zle nedarí, nestali sa z nich vyvrheli, potrestaní sú však každý inak a neodvratne. Obaja zápasia s jedinou otázkou, ktorá z inscenácie urobila príbeh s otvoreným koncom: Keď zatajím/ak by sa mi podarilo zatajiť, čo sa stalo, bude mi/bolo by mi lepšie?
Nie je rozhodujúce vedieť, či Ray alebo Una sa aj naďalej milujú alebo Ray manželstvom, v ktorom získal aj nevlastnú dcéru, iba pokračuje vo svojich „láskach". V inscenácii ani nebolo dôležité, že sa diváci môžu pozerať na ich pre Raya „nečakané" stretnutie z dvoch strán a vidieť si tak do „očí". Dôležité je, do akej hĺbky zvolený jazyk netolerantne pristupoval k celej téme. Možno by dôslednej snahe o psychologicko-realistické vykreslenie oboch postáv pomohla „realistická imaginatívna skratka". Posunula by totiž príbeh viac do roviny znaku a utlmila dokumentárnosť, ktorá je v ňom obsiahnutá. Na zimomriavky totiž úplne stačilo, ak Ray nejakú akciu iba naznačil.
Kamila Antalová bola dôstojnou partnerkou Jána Kožucha. Jemu sa však podarilo vytvoriť negatívnu postavu, v ktorej naplno ukázal svoje herecké majstrovstvo. Keď zatajíš dych od bôľu a súcitu nad postavami - obeťami - v divadle, katarzia nie je ďaleko.

Hodnotenie Pravdy
štyri hviezdičky z piatich

David Harrower: Blackbird / réžia: Valeria Schulczová / scéna a kostýmy: Pavol Andraško / hrajú: Ján Kožuch, Kamila Antalová, Alžbeta Horecká / Eva Oľhová / premiéra: 24. apríla v Štúdiu Slovenského komorného divadla v Martine.