O zachovanie „aktuality" sa snažil aj jej upravovateľ a režisér Jakub Nvota. Nepôjde len o prepis z doby do doby, ale aj o nový výklad vzťahov jednoduchých ľudí (dnes už nie živnostníkov, ale podnikateľov) k politike, štátu a hrám, ktoré spolu hrajú. Hrám, kde ide často o prežitie, o súkromie, o zdravie, ale zväčša hlavne o moc a peniaze. Aj preto posunul žáner hry od konverzačnej komédie ku kabaretu, kde sú jednotlivé výstupy a dialógy dopĺňané pesničkami so živou kapelou. Už samotné prostredie pohrebníctva vytvorilo základ absurdnej metafory, kde medzi rakvami a vencami sediaci muž uvažuje o šťastí, moci a živote. Kabaret je ako žáner oveľa skratkovitejší, rýchlejší, vyzdvihuje a posúva absurdné črty Stodolovej hry a rozohráva ich v duchu našej dnešnej reality plnej podivnej hystérie, šialenstva a závratného tempa udalostí a dejov. Pesničky sú naopak kontrastom a sú akoby vnútornými monológmi postáv.